Čítanie rozprávok, prečo ....?

Čítanie rozprávok, prečo ....?

Dôvodom prečo rozprávka je deťom najbližšia je ten, že práve rozprávka vie odhaliť tajomstvá života a pritom ich učí chápať súvislosti. Deti tu nachádzajú spravodlivosť, pravdu i krásu. Vytvára im pocit slobody, či sna. Dej, ktorý je plný prekvapení, napätia, hrdinských činov, obetavosti, lásky a vždy sa končí dobre. Knihy majú priaznivý vplyv, vedia ovplyvniť fantáziu, rozvíjajú myslenie a v neposlednom rade mravne vychovávajú.

Podľa Zdenka Karla Slabého, detská literatúra má všeobecne výchovný charakter a je čisto citová. Má naučiť dieťa emocionálne prežívať dej.

A preto je pre deti čítanie rozprávok či detských kníh veľkým prínosom. Pokúsme sa túto aktivitu začleniť do každodenného života, i keď táto doba ponúka toľko iných riešení ako sa vyhnúť spoločnému času stráveného s deťmi v podobe PC, DVD, televízie. Nezahoďme túto najkrajšiu a veľmi dôležitú činnosť ako stráviť s deťmi krásny čas.

(zdroj: freepik.com)

Ako na to ?

Najideálnejšie je začať s predčítaním už od útleho veku dieťaťa. Dôležitý je správny výber kníh. Pri malých deťoch vo veku okolo jedného roka sa odporúčajú reporelá, knižky s väčšími ilustráciami. Samotné predčítanie, kde je zapojený rodič a dieťa sú veľmi krásne chvíle, ktoré budujú váš vzájomný vzťah. Aktívne zapájajte dieťa do samotného čítania, ukazujte mu obrázky a opisujte.

Vo veku približne dva roky, dieťa sa už dokáže dlhšie sústrediť a je schopné vnímať text. Knihy vyberajte podľa toho k čomu vaše dieťa viac inklinuje. Môžu to byť krátke klasické rozprávky, rozprávky o zvieratkách, autíčkach a podobne. Samotné čítanie je pre deti veľkým prínosom a dôležitou činnosťou, ktoré podporuje empatiu, zvyšuje verbálne schopnosti. Denným opakovaním s dieťaťom vytvoríte puto, vzťah k literatúre a samotným textom a v neposlednom rade prispievate k jeho psychickému vývoju. Čítaním u dieťaťa rozvíjate logické myslenie, učí sa spisovnému jazyku, zvyšuje sa jeho slovná zásoba a prirodzená zvedavosť.

Spoločné predčítanie je unikátny spôsob ako dieťa pripraviť do kolektívu MŠ, následne do školy. Precvičuje si pri tom správnu výslovnosť, zlepšuje si komunikačné zručnosti a učí sa správne tvoriť vety.

Na základe výskumov psychológov toto sú fázy detstva, ktoré dokážu ovplyvniť celkovo psychický vývin dieťaťa, lebo formujú jeho intelekt a osobnosť.

(zdroj: pixabay.com)

Trávenie spoločného času

Toto je jeden z najdôležitejších aspektov a dôvodov, prečo predčítavať deťom rozprávky. Pri čítaní príbehu-rozprávky sa snažte meniť intonáciu hlasu, prejavujte emócie, môžete meniť aj slová a nahrádzať ich vhodnejšími, ktorým porozumejú vaše deti. Odmenou za to budú rozžiarené oči, zatajený dych a priam baženie po novom príbehu. Dieťa ocení vašu prítomnosť, blízkosť. Vybudujete si medzi sebou dôverný vzťah, otvorí svoje srdce vám ,tomu najvernejšiemu priateľovi a rodičovi v jednej osobe.

Predčítanie podporí detskú fantáziu

Čítaním rozprávok sa dieťa dostáva do sveta fantázie plnej príbehov. Prinášajú im vlastné sny. Túžia byť súčasťou sveta, kde zvieratá preberajú na seba ľudské vlastnosti, kde dobro víťazí nad zlom, premena na princeznú či princa čo zachráni kráľovstvo.

Rozvoj verbálnej schopnosti dieťaťa, zlepšenie gramatiky a slovnej zásoby, rozšírenie vedomostí

Priestor kde spolu s dieťaťom tvoríte tím, ktorý spolupracuje. Pri mnohých pasážach vás dieťa zastaví a bude mať otázky, prečo je to tak, čo to, či ono slovo znamená. Týmto spôsobom preniknete do jeho duše a vybudujte mu postoj sebadôvery či sebavedomia čo sa prejaví pri komunikácii v kolektíve, pri vyjadrovaní sa, pri písaní slohov alebo prác.

Podporovanie dlhodobej pamäte, prijímanie, spracovanie informácií

Príprava do školy úzko súvisí s predčítaním rozprávok či knižiek samotných. Podvedome mozog spracováva informácie, precvičuje si pamäť. Pomocou zrakového vnímania a rozlišovania symbolov a znakov si dieťa osvojuje písmená, slová, spájanie textu.

Čítaním kníh ku koncentrácií, pozornosti

Pri každodennom predčítaní rozprávok si dieťa postupne buduje koncentráciu, pozornosť cez vyrozprávané príbehy, ktorých sa mnohokrát stáva samotným hrdinom. Pokiaľ vám dieťa povie, že chce počuť opäť rozprávku o Červenej čiapočke a chce ju už po 5 krát, je to v poriadku. Znamená to, že si osvojuje dej rozprávky, preciťuje emócie, ktoré majú postavy a tieto mu pomáhajú následne formovať jeho vlastné pocity, emócie s ktorými sa v tom čase stotožňuje a oboznamuje.

Knihy nie sú len prameňom poznania ale sú spojivom spoločnej reči a samotného poznávania dospelého a dieťaťa. Knihy sú najvhodnejšou cestou dospelého k dieťaťu.